Každý večer sa rutinne venujeme dokončeniu osobnej hygieny a tí šťastnejší zaspia krátko potom ako vkĺznu do postele. Pre ľudí na Zemi sú to drobné rutinné činnosti, nad ktorými neuvažujeme a môžeme ich robiť v polospánku, avšak situácia sa mení, ak sa presunieme za hranice Zeme. Je ľahké zaspať vo vesmíre?
Spánkový deficit
Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ale aj iných staniciach s ľudskou posádkou, je spánok skutočným problémom. Napriek tomu, že je reálne, aby každý člen posádky spal 8 hodín denne, väčšina z nich spí iba 5-6 hodín denne a to je málo. V situácii, keď Vás od vesmírneho vákua delí len konštrukcia kozmickej lode, v ktorej sa ženiete vesmírom veľkou rýchlosťou, môže aj malá chyba vyplývajúca z únavy a následnej straty koncentrovanosti skončiť tragédiou.
Čo astronautom najviac prekáža pri snahe o spánok?
V prvom rade si nemôžeme predstavovať pohodlie svojej postele. Astronauti spia v spacích vakoch, ktoré sú pevne pripevnené k stenám.
Keď si nájdu svoju polohu, ich mozog je zmätený vonkajšími podmienkami a ich biorytmus je výrazne narušený. Východ slnka zažívajú každých 90 minút, pričom pracujú na šichty, počas ktorých monitorujú prebiehajúce experimenty a plnia iné úlohy, hlučný ventilačný systém je tiež rušivý.
Dopad na organizmus
Nedostatok spánku, obmedzený priestor a počet aktivít dostupných na skrátenie si dlhej chvíle a izolácia sa už po niekoľkých dňoch podpisujú na zdraví. Ako prvé si prejavujú zmeny v sústredení sa, zlyháva pamäť a znižuje sa obratnosť, jemná motorika. Po niekoľkých dňoch sú merateľné výrazné zmeny v metabolizme cukrov a produkcii hormónov. Tento efekt je podobný tomu, ktorý sa vyskytuje u ľudí trpiacich cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom.
Bez ohľadu na vyššie uvedené komplikácie veríme, že jedinečnú možnosť zalietať si v tajomnom priestore vesmíru by asi málokto odmietol. Skúmanie nových vecí je predsa prirodzenou ľudskou vlastnosťou a posúva nás vpred – či už ako individuálne bytosti alebo ľudstvo ako celok.