Nová štúdia, ktorú realizovalo UNESCO, urobila hrôzostrašný záver: Ak neznížime produkciu uhlíkových emisií v dostatočnej miere a nespomalíme otepľovanie svetových oceánov, do polovice 21. storočia budú koralové útesy minulosťou. Následky budú znášať milióny ľudí.
Jednotlivé útesy boli už v minulosti dobre zdokumentované. UNESCO však zrealizovalo štúdiu, v ktorej bolo zahrnutých 29 oblastí koralových útesov ako celok. Koralový systém je ohrozený a podľa prepočtov bude do roku 2040 až 25 koralových útesov zasiahnutých približne každých 5 rokov vlnami umierania, ak nič neurobíme. Táto frekvencia zabije väčšinu súčasných koralov a znemožní úspešné rozmnožovanie sa a šírenie novej ozdravnej populácie. V niektorých častiach sveta sa to deje už teraz. Ak budeme v produkcii splodín pokračovať, do roku 2100 je väčšina koralových systémov odsúdená na definitívny zánik. Mnohé ho zahynú skôr.
Útesy majú v oceáne podobné postavenie ako dažďové pralesy na súši. Zaberajú menej ako 1% sna oceánov, ale poskytujú útočisko miliónom druhom. Odhaduje sa, že koraly sú kľúčové pre približne štvrtinu rýb žijúcich v slanej vode. Okrem toho chránia pobrežia pred eróziou spôsobenou tropickými búrkami a slúžia ako bariéra pred zvyšujúcou s úrovňou hladiny vody.
Ruth Gates, riaditeľ Havajského inštitútu morskej biológie v Kaneohe na Havaji sa vyjadril:
„Je desivé pomyslieť na dopady celkovej a širokej straty koralov. Úbytok zásob jedla, nedostatočná ochrana pobrežia pri kolapse koralov a následná erózia pôdy spravia niektoré miesta neobývateľnými a ľudia sa budú musieť presťahovať. A to nehovoriac o krachu turizmu založeného na koraloch.“
Z 25 koralových ostrovov, ktoré boli v posledných 3 rokoch zasiahnuté, utŕžila najväčšie straty Veľká koralová bariéra. Nachádza sa na severovýchodnom pobreží Austrálie. Tvorí ju asi 3 000 koralových útesov, ostrovov a lagún, je široká 2 kilometre a tiahne sa 150 km. Za tieto 3 roky boli pozorované katastrofické ničivé zmeny, aké nepoznačili bariéru za 20 rokov.
Na ostrovoch Kiribati, ktorý leží v rovníkovej časti Tichého oceánu, a majú tú smolu, že sú nízko položené, zasiahol tento proces ľudí. Kiribati pozostáva z 33 koralových ostrovov, atolov, do ktorých postupne preniká slaná voda a kontaminuje zdroje pitnej vody. Vyššie prílivy a rozpadajúce sa koraly podmieňujú väčšie vlny počas búrok. Strata koralov, spolu s nadmerným rybolovom, ústia do menšieho počtu rýb, ktoré sú dôležitým miestnym zdrojom bielkovín. Pre ľudí je teda čoraz ťažšie zohnať dostatok potravy a pitnej vody.
Nezostáva nám teda iné, len veriť, že projekty podporujúce vzdelávanie ľudí, odstránenie ľahostajnosti najpovolanejších a kúsok šťastia, ktorý potrebujeme, aby sme ešte stihli zvrátiť alebo aspoň zmierniť následky, budú úspešné.